Volavka popolavá patrí medzi naše pomerne bežné vodné vtáky. Je dravcom. Živí sa prevažne rybami, ale nepohrdne ani obojživelníkmi, či dokonca inými malými vtákmi, ktoré sa jej podarí uloviť. V zime neodlieta, ale ostáva zimovať na nezamrznutých rybníkoch, respektíve riekach či iných vodných tokoch.
Aj napriek tomu, že je to pomerne častý návštevník rôznych vodných plôch, zazrieť ju zblízka, respektíve kvalitne nafotiť je dosť veľký oriešok.Uvádza sa, že poplachová hranica, teda hranica po ktorej prekročení vták odlieta je 100m. Moje skúsenosti však nasvedčujú, že je to trošku inak. Pokiaľ som sa na mieste výskytu objavil ako ,,nováčik,, , volavky odlietali pomerne skoro. Naopak, keď si už na občasnú prítomnosť zvykli, pustili ma bližšie, no bolo to skôr zriedkavé.
Asi pred rokom, ma tento majestátny vták upútal natoľko, že som sa ho rozhodol nafotiť a venovať mu množstvo môjho voľného času. Hľadal som miesta, staval kryty, no napriek tomu sa mi to veľmi nedarilo. Až tento rok. Na jar som objavil novú lokalitu, trávnatú zátoku, kde sa chodí neresiť nespočetné množstvo rýb, a tak sa táto zátoka rýchlo stala obľúbeným loviskom volaviek. Spočiatku si zo mňa robili srandu. Nech som sa maskoval akokoľvek, vždy boli niekde inde, zväčša na opačnej strane zátoky ako som bol ja, čo nebola vzdialenosť vhodná na kvalitné fotenie. Samozrejme som to nevzdával, lebo už viackrát sa mi trpezlivosť vyplatila. Postavil som nový kryt, úplne iný ako všetky predošlé. Vhodne som ho vymaskoval maskovacími sieťami a prírodným materiálom a nechal som ho na mieste pár dní, nech si naň volavky zvyknú. Sem tam som ho išiel z diaľky skontrolovať, či stojí a čo sa pred ním odohráva. Zvuky z diaľky prezrádzali, že sa v okolí pohybujú kalužiaky, kačky a cýbiky, no zazrel som aj volavku. A tak som sa po týždni rozhodol, že skúsim šťastie.
,,Zapichol,, som sa do krytu a čakal. Po dvoch hodinách sa jedna z nich objavila. Bola síce trošku ďalej ako som potreboval ale dala sa nafotiť. Dokonca pred mojimi očami ulovila dosť veľkého kapra a vzlietla s ním. Pristala niekde vedľa krytu, no mimo môj dohľad. Po pár minútach sa vrátila, ešte sa trošku pomotala po okolí a bola preč. Vznikli moje prvé použiteľné fotky volavky. Stále to však nebolo ono a mojou predstavou bolo nafotiť ju z bezprostrednej vzdialenosti a v akcií. A tak som sa na ono miesto vracal vždy pár krát v týždni. Aj keď sa volavky pravidelne objavovali, vždy boli buď mimo dostrel alebo v zajatí trávnatého porastu. Navyše začala klesať vodná hladina a hrozilo, že zátoka vyschne a volavky sa presunú niekde inde. Našťastie sa to nestalo. Prišiel týždeň výdatných dažďov, ktoré zátoku opäť naplnili a voda siahala až tesne k môjmu krytu. A to bola šanca vrátiť sa a opäť skúsiť šťastie.
Bola nedeľa večer, keď som sa rozhodol opäť navštíviť môj kryt. Navyše, v predošlých dňoch som zažil prekrásny víkend s mojou manželkou, a tak neúspech ktorý by sa mohol dostaviť ma vôbec netrápil a hodiny v kryte mali byť len akýmsi relaxom a oddychom na čerstvom vzduchu a uzavretím skvelého víkendu. Opak bol však pravdou. Hneď ako som prišiel na miesto som sa ukryl a asi na hodinku som si zdriemol v kryte. Po mojom prebudení ma čakalo prekvapenie. Asi 30m pred krytom majestátne stála ona – volavka popolavá. Bolo nádherné slnečné počasie a tak si zrejme vychutnávala nedeľné lúče slnka a popri tom striehla na korisť. Hoci bola vo vzdialenosti súcej na fotenie, bolo okolo nej množstvo trávi a tak na fotkách ktoré by vznikli by až tak dobre nevynikla. Rozhodol som sa teda, že zatiaľ nestlačím spúšť a počkám, čo sa bude ďalej diať. Zrazu sa zdvihla, rozprestrela krídla a zaznel zvuk uzávierky sériového snímania. Snáď bude aspoň jedna ostrá, dúfal som. No čo bolo ešte lepšie, pristála priamo predo mnou, asi 10m pred krytom. Paráda. Lovec a majestátny vták bol priamo predo mnou. Hoci sa to často nestáva, bola tak blízko, že mi bola moja pevná štyristovka pridlhá. V duchu som sa modlil nech aspoň kúsok podíde ďalej a vojde mi do záberu. Akoby na želanie urobila presne to, čo som potreboval. Zaznel zvuk uzávierky a moje prvé fotky volavky z bezprostrednej vzdialenosti boli na svete.
Spočiatku som si myslel, že ju zvuk uzávierky okamžite vyplaší, no na moje prekvapenie naň absolútne nereagovala. Pohľadom začala prehľadávať vodnú hladinu a chystala sa na lov. Nafotiť volavku pri love bolo mojou dávnou túžbou a tak som veril, že zaloví a budem mať aj akčné fotky. Samozrejme som si uvedomoval, že akýkoľvek podozrivý zvuk z takejto krátkej vzdialenosti by ju mohol vyrušiť a tak som svoj pohyb obmedzil na minimum. Adrenalín som mal na maxime a čakal som, čo sa bude diať. Náhle pokrčila krk, prudko ho vystrela a v stotine sekundy sa jej zobák a časť hlavy stratil pod vodnou hladinou. Bolo to tak rýchle, že som nestihol ani stlačiť spúšť. Nádhera, asi 20cm kaprík sa trepotal v jej zobáku. Také niečo som ešte nevidel. Ten kaprík bol väčší ako jej hlava aj so zobákom. Chvíľku počkala, kým sa prestal trepotať a v momente ho na jeden krát zhltla. Neuveriteľné ako sa jej tam mohol zmestiť a určite sa jej v žalúdku musel ešte trošku trepotať.
Aj keď uzávierka mojej štyridsiatky makala naplno, volavka bola ako hluchá. Po zhltnutí sústa sa ešte trošku napila vody, načechrala si perie, otriasla sa a pokračovala v divadelnom predstavení pred mojim krytom. Bolo to niečo neskutočné. Chvíľku sa ešte poprechádzala pred krytom a podišla trošku ďalej, kde ju už prekrývalo množstvo trávy vyrastajúcej z vodnej hladiny. Rýchlo som skontroloval fotky. Takmer všetky ostré a s nádherným večerným svetlom. Super, podarilo sa mi to, na čo som čakal pomerne dlhý čas. Keďže v diaľke pristála ešte jedna, rozhodol som sa zostať v kryte dlhšie ako obvykle. Na jednej strane som ich nechcel vyrušiť pri lovení, no na druhej strane som dúfal, že sa mi podarí ešte jedno. Fotka letiacej volavky. A tak som čakal na ten moment, keď rozprestrie krídla a majestátne sa vznesie nad vodnú hladinu. Netrvalo dlho a stalo sa. Po krátkom prikrčení sa k vodnej hladine rozprestrela krídela a opustila vodnú hladinu. Namierila si to priamo mojim smerom. Nasledovala obrátka a prelet priamo popred môj kryt. Po krátkom sledovaní v hľadáčiku zaznela séria záberov kontinuálneho snímania a snaha o vhodné nakomponovanie letiacej volavky. Dúfal som, že som aspoň jednu trafil a ďalej sledoval kam dosadne.
Aj keď to bolo neďaleko krytu, fotenie už nebolo možné, keďže všade navôkol volavky bolo množstvo trávy. A tak som len ticho sledoval ako sa správa a loví. Toto trvalo ešte pár minút. Asi po pol hodine odletela preč a tak som sa mohol nepozorovane z tohto zázračného miesta vytratiť domov. Hneď ako som vyšiel z krytu, cez hľadáčik som ešte skontroloval okolie. Neviem či som mal šťastný deň, ale v diaľke, na druhej strane zátoky som zazrel, ako sa na pni vyhrievajú líščatá. Vedel som, že bez maskovanie sa k nim nedostanem veľmi blízko. Ale kto vie, možno ma zakryje vysoká tráva a dostanem sa na dostrel. A tak som sa pár minút predieral pomedzi vysokú trávu, keď zrazu asi 5m odo mňa sa zdvihlo srnča. Inštinktívne som zamieril a stlačil spúšť. Kým srnča od prekvapenia zmeravelo, stihol som urobiť pár záberov.
No hneď ako precitlo bolo preč a ja som pokračoval v ceste trávnatým porastom. Myslel som, že šuchot suchej trávy líščatá už dávno vyplašil. A tak som sa s malou dušičkou zdvihol hore. Bolo tam. Síce iba jedno, ale predsa. Odpočívalo na starom pni a vychutnávalo si lúče večerného slnka. Bez všimnutia som podišiel ešte bližšie a stlačil spúšť. Zvuk uzávierky však narušil jemný spánok líščaťa a to sa v okamihu stratilo v húštine. Aj napriek tomu, že som fotil prakticky bez prípravy, na ktorú nebol čas podarilo sa mi zachytiť pár použiteľných fotografií.
Úžasný deň bol za nami. Spolu so zapadajúcim slnkom som sa pomaly pobral domov aj ja. Cestou som ešte rozmýšľal, čím som si zaslúžil, že mi v teň deň príroda dopriala okúsiť kúsok divočiny z bezprostrednej blízkosti. Tento zážitok bol zatiaľ jedným z najsilnejších, ktoré som zažil počas mojich potuliek prírodou. Ešte som sa pár krát na toto miesto vrátil. Takmer vždy sa volavky motali popred môj kryt, no nikdy mi už nepredviedli predstavenie z takej blízky. Navyše, výrazne stúpol stav vodnej hladiny a tak som musel zbaliť kryt a na dlhší čas opustiť ono magické miesto. O rok sa tam vrátim zas. Verím, že ma opäť obdarí neopakovateľnými zážitkami.