Myšiak lesný patrí medzi našich najbežnejších dravcov a zároveň medzi najčastejší fotografický objekt v zimnom prostredí. Ide o majestátneho a pomerne hojného pána oblohy, ktorý sa vyznačuje prenikavým a do veľkej diaľky sa rozliehajúcim piskotom. Tento dravec sa živí prevažne drobnými cicavcami, no zároveň nepohrdne ani iným uhynutým živočíchom. Hovorí sa, že uhynutými živočíchmi sa živý najmä v zime, počas mrazivého počasia, kedy je pre neho ťažšie niečo uloviť. Na základe mojich pozorovaní možno povedať, že uhynutými živočíchmi sa bez problémov kŕmi aj v čase priaznivých podmienok pre lov, čo je správa potešujúca najmä pre fotografov, ktorí si ho chcú vyfotiť.
Myšiak lesný patrí veľkosťou medzi väčších dravcov a na oblohe ho možno veľmi ľahko odlíšiť od iných dravcov hlavne svojou veľkosťou a mohutnosťou. Aj napriek tomu, že je pomerne hojný, ide o veľmi plachého vtáka, ktorý po zazretí človeka okamžite s hlasitým piskotom odlieta preč. Počas mojich pozorovaní ma vždy pustil na vzdialenosť iba približne 100m. Ako náhle som sa chcel priblížiť, okamžite sa vzniesol k oblohe a letel preč. Tak ako každý dravec, aj tento sa vyznačuje výborným zrakom, čo sa stáva rozhodujúcim poznatkom pre fotografov, ktorí si ho chcú vyfotiť. Ak chce byť fotograf úspešný, najväčšie úsilie musí investovať do zhotovenia dokonalého maskovania. V mojom prípade by som odporúčal pevný kryt, zhotovený z maskovacích sietí a z čo najviac prírodného materiálu, ktorý pochádza z prostredia, kde chceme myšiaky fotografovať.
Samozrejme iba samotné maskovanie nestačí. Postaviť kryt a dúfať, že na potrebné miesto náhodou priletí je bláznovstvo. Preto treba vymyslieť niečo, čím ho na požadované miesto dostaneme. Existujú rôzne druhy návnad, no pri ich ukladaní treba dávať pozor hlavne na množstvo a miesto. Je dobré sa poradiť s poľovníkmi v danom revíri a samozrejme hneď po fotení je dobré návnadu zbaliť, najmä z hygienických a legislatívnych dôvodov. Osobne na vnadisko dávam iba malé množstvo návnady, ktoré po fotení zbalím alebo ho myšiaky behom jedného dňa dokážu skonzumovať. Používal som rôzne druhy návnad od vnútorností cez kuracie mäso a podobne. Najviac sa mi však osvedčil hovädzí loj a hovädzia pečeň.
Ďalším z trikov, ktorým by som sa chcel podeliť, možno uplatniť hlavne v zime keď je krajina pod snehom a krásne snehobiela. Raz ma napadlo, že by bolo dobre na snehu nasimulovať niečo, čo u myšiakov prebudí ich inštinkty a pritiahne ich pozornosť. Krv a jej sýto červená farba sa na snehu musí vynímať a dá myšiakom jasne najavo, že potrava je blízko. Už len vymyslieť niečo, čo napodobní krv, keďže ku krvi zvierat sa dostanem len veľmi ťažko. A tak som skúsil zriediť kečup s vodou a s malou dušičkou som to vyskúšal. Však červená ako červená. Na moje počudovanie sa mi zdá, že červená farba v okolí vnadiska pôsobí ako magnet a percento mojich úspechov v podobe prítomnosti myšiakov, keď som v kryte výrazne stúplo.
Poslednou vecou, ktorú by som chcel spomenúť vo vzťahu k foteniu myšiakov je úprava prostredia. Dôležité je samozrejme zvoliť si správne miesto kde sa myšiaky vyskytujú, následne postaviť kryt vhodne orientovaný vzhľadom k slnku a samozrejme upraviť prostredie vnadiska tak, aby bolo čo najprirodzenejšie, aby návnadu nebolo vidieť a zabezpečiť ju tak, aby ju nervózne myšiaky hneď neodniesli, keď sa im nebude niečo pozdávať. Sám používam pletivo potiahnuté plastom, ktoré prichytím roxorom alebo klincami o podklad. Dôležité je, aby veľkosť ôk nebola ani príliš veľká ani príliš malá, aby sa myšiaky do pletiva svojimi pazúrmi nezamotali, ale na druhej strane aby dokázali s ľahkosťou z pod pletiva vytrhávať kusy návnady.
Ku všetkým týmto záverom som sa dokázal dostať taktikou pokus – omyl za pomerne krátky čas. Minulú zimu som skúšal prvýkrát fotiť myšiaky. Keďže som bol bez skúseností, výsledok bol tomu primeraný. Mal som slabé maskovanie, nepravidelne som prikrmoval a celkovo som urobil množstvo iných chýb. Bol som v kryte 6 dní po 4 hodiny v -10 stupňových mrazoch a myšiaka som z tohto času mal pred objektívom jeden jediný deň a to len asi 10 minút.
Tento rok som sa rozhodol, že v zime pre mňa budú myšiaky prioritou a všetko som tomu podriadil. Našiel som si vhodný a hlavne pravidelný zdroj návnad. Na rovnakom mieste som postavil už teraz ,, dokonalejší kryt,, a od októbra pravidelne dokrmujem, postupne mením prostredie a sem tam s foťákom navštevujem môj kryt.
Momentálne som dospel do štádia, kedy mám takmer stále myšiaky na vnadisku, kedy mám už kopec statík nafotených a snažím sa o zachytenie momentiek, pohybu a môjho vytúženého súboja myšiakov. Verím, že sa mi to do konca tejto zimy podarí.
Na záver musím ešte dodať, že aj fotenie myšiakov sa mi na začiatku zdalo ako pomerne náročná záležitosť. Postupne však zisťujem, že keď fotograf vychytá zopár spomínaných ,,maličkostí,,, nie je to vôbec tak náročné. Niečo podobné som zažil aj na jar s volavkami.
A najlepšie nakoniec… 😀
